Aby ste sa milovali navzájom...

Jn 15, 9-17

Ježiš hovorieval o láske a o večnom živote. O takej láske, ktorá má byť vstupenkou do večného života a permanentkou do fitness centra pre dušu. O láske, ktorá z nás má a môže urobiť iného človeka. Ježiš spája lásku s mravnou čistotou a neobchádzaním prirodzených a Božích zákonov. Tiež zdôrazňuje lásku skutkovú, prinášajúcu ovocie, nie lásku filozofickú či rétorickú. A ak takto milujeme, Boha obmäkčujeme natoľko, že nám dá všetko, o čo budeme prosiť. Tu však vyvstáva otázka, či naplnení láskou a vďační Bohu za šancu na život a každodenné milosrdenstvo voči nám, budeme vôbec žiadať, aby nám Boh dal úplne všetko (aj to, čo by v skutočnosti mohlo uškodiť našej duši), alebo viac oceníme to, čo máme, ochotnejšie prijmeme to, čo bolí alebo čo nemáme, a budeme chcieť, aby ten vedľa nás mal aj vďaka nám bohatší vnútorný svet alebo vôbec čo do úst. A práve naša bolesť, nedokonalosť či nedostatok v živote budú upriamovať náš pohľad na tých, ktorí trpia podobne alebo viac ako my. To nedokonalé v našich životoch nás učí pokore a v empatii a odkázanosti na iných nás prirodzene núti upierať náš pohľad a pozornosť nielen na seba.

Ako vyzerá naša láska? Jedni si ju zamieňame s tovarom na splátky, ktorý musí byť zohnateľný na internete a raz mesačne sa patrí urobiť jej protislužbu. Druhí si lásku zamieňame s potrebou sa vyžiť aj sexuálne. Ježiš však nepovedal, že láska má začínať alebo končiť sexom. On lásku nekategorizoval. Láska má byť rovnako čistá, napĺňajúca a uzdravujúca v každom type vzťahu; láska nám má byť blízka nielen v tom partnerskom či manželskom vzťahu. Láske nie je prekážkou vek, pohlavie, rodinný stav, temperament ani povinnosti. Žiaľ, ľudia nepochopili, že medzi osobami rovnakého pohlavia má ísť tiež o lásku bratskú či sesterskú, hoci rovnako intenzívnu, ako keby šlo o lásku partnerskú. Čistá a úprimná láska nie je samozrejmosťou ani právom. Je to pozvánka k niečomu, čo je často nad ľudské sily. Takáto láska je potrebou, vyžaduje si však aj veľa zo mňa, pretože ak ju mám len pasívne prijímať, zmárnim ju. Sexuálna láska nie je nutnosť, ale voľba. Rozhodnutie zmiešať dve v jednom - telesné i duševné. Hlúposť? Ani nie. Lebo v živote je to tak, že sexuálne spojenie nemôžem zažívať s každým, kto ma priťahuje a vždy sa stane, že ma bude niekto priťahovať viac, ako osoba, ktorej som už dal svoj sľub. Môžem to využiť, ale nemusím - rozhodnutie, moja voľba. Sú ľudia, ktorí nemôžu alebo by sa nemali spájať sexuálne kvôli neschopnosti, zdravotnému riziku alebo stieraním Božieho obrazu a ľudskej prirodzenosti plynúcej z pohlavia. Napriek tomu by nemali byť ukrátení o radosť z lásky a intimity. Láska ani intimita ale nie sú o sexe. Sú o neobyčajnej blízkosti, neobyčajnom poznaní spriaznenej duše, ako aj o ochote poskytovať zázemie, priestor na osobnostný rast, pochopenie, zdieľanie radosti, a ak je treba, i zdvíhať a podopierať, nosiť na rukách. Ježiš viedol svojich poslucháčov nielen k ľudskosti v spolupodieľaní sa na uspokojovaní základných potrieb iných, ale najmä k duchovnému a duševnému spojeniu cez najmocnejší nástroj kresťana - nefalšovanú lásku odovzdanú Bohom, ale okresávanú človekom. Nevieme sa všetci milovať. Bez ohľadu na osobnosť, spoločné názory a záujmy si vieme preukazovať bazálnu úctu a pomáhať si, ale toto nie je hlboká láska v pevnom vzťahu, ktorý môžeme zažiť iba s niektorými ľuďmi, ak im dáme šancu. Moc má iba autentická láska. Inými prejavmi (úcta, pomoc...) prispievame k dobru, vnútornej pohode jednotlivca i k spoločenskému dobru. Iba autentická láska, do ktorej sa dávame celí bez ohľadu na výsledok, je nadčasová; mení srdcia všetkých zúčastnených strán, nenárokuje si, a hoci si vyžaduje fyzickú blízkosť, jej veľkosť, krásu, moc a zotrvanie nedokáže zatieniť ani oslniť sexuálny kontakt, iba ochota premieňať seba a úsilie budovať niečo hlboké, dôverné až intímne. Len cez takúto lásku môže človek dozrieť do plnosti prežívania a budovania lásky partnerskej a manželskej, ktoré už len tak jednoducho nezlomí nejaká kríza, nebude hroziť citové ochladnutie kvôli inému pohľadu na veci, nezhody v sexuálnej oblasti a z nich plynúca nevera. Nebude hroziť ani to, že mladí ľudia bez partnerského (často pseudopartnerského) vzťahu neprežijú ani rok či mesiac, ale najprv začnú budovať dlhodobé hodnotné a perspektívne priateľstvá, ktoré nebudú miestom výmeny tovarov a služieb, aby prežili, ale stanú sa spoločným bodom spriaznených duší, kde sa láska nešíri preto, lebo sa to čaká, ale rodí sa spontánne a žije z nenútených činností skutočne zúčastnených. Tieto hodnotné vzťahy neskôr pozvú aj do svojich manželstiev a rodín, aby všetky nové alebo už aj sexuálne vzťahy mohli vyrásť na pôde tejto osvedčenej, zdravej a nákazlivej lásky, ktorá motivuje k naplnenému životu a podmieňuje ho. Pretože priateľ je moja rodina, v ktorej si nechcem veci nechávať pre seba a nehanbím sa v nej povedať, že mám problém. Atmosféra takejto lásky zjednocuje, dáva silu a ponúka riešenia nielen pri vzťahových problémoch.  

Mnohých nazývame priateľmi, ale pokiaľ sme ešte takúto lásku pri nich nezažili a nepremenila nás, ešte sme nezažili ani skutočného priateľa, a už neraz chceme zažiť rovno partnera?! Bez skúsenosti so skutočným priateľstvom, bez priateľov, ktorých pozveme aj do nášho partnerstva, nebudú dlhodobo kvalitne fungovať ani naše partnerstvá.